Prepelice - charakteristika - Prepelica japonská

Prepelice - charakteristika - Prepelica japonská

Prejsť na obsah

Prepelice - charakteristika


Japonská prepelica (Coturnix japonica) bola až donedávna považovaná za exotickú hydinu. Koncom 20. storočia sa začali prepelice chovať intenzívnejšie aj v Európe. Najväčším súčasným producentom mäsa a vajec prepelíc v Európe je Taliansko. Najväčším producentom prepelíc vo svete je Japonsko, v tesnom závese potom USA.
Prepelica patrí k najneskôr vyšľachteným druhom hrabavej hydiny. Napriek tomu dosahuje prekvapujúce úžitkové vlastnosti, ktoré jej dávajú veľké šance uplatniť sa v drobnochovoch, ale aj veľkochovoch.
Začiatky šľachtenia spadajú do 14. storočia, keď sa chovala ako okrasný vták. Až v 20. storočí sa v Japonsku a neskôr v USA začalo šľachtenie na vysokú znášku. Výsledky sú naozaj vynikajúce. Vďaka nim sa dostali prepeličky aj do výskumných ústavov, a ako predmet výskumu zabezpečenia stravovania kozmonautov, aj do kozmického priestoru.

Pôvod

Domovom japonskej prepelice je východná Ázia (Japonsko). Začiatkom 20. storočia začali japonskí šľachtitelia šľachtiť prepelice na čo najvyššiu znášku, čo sa im aj podarilo. Mastný typ, tzv. „faraón", pochádza však z USA.

Popis

Japonské prepelice sú skoro na nerozoznanie od európskej prepelice poľnej
(Coturnix coturnix). Chrbát prepelíc je tmavo hnedý, brucho krémovo hnedé, u kohútov hrdzavo hnedé. Japonské prepelice vytvárajú množstvo farebných obrazov ako sú: tuxedo, straka, krémová, albino, mandžudská, tibetská, atd. Hmotnosť prepelíc je cca 110 g, u formy faraón až 180 g.

Rozdiel v pohlaví

Samec
: hruď a prsia sú hrdzavo hnedé. Samica: hruď a prsia sú krémové s bodkami, sliepka je o niečo väčšia.

Chov

S chovom japonských prepelíc môže začať aj začiatočník. Sú to nenároční chovanci s minimálnymi požiadavkami na krmivo ako aj na priestor a teplotu. 10 sliepkam a 1 kohútovi postačí klietka s rozmermi 100 x 50 x 20 cm (d, š, v). Táto klietka má roštové dno, takže pod prepelicami je stále čisto. Rošt je taktiež naklonený a keď prepelica znesie vajíčko, to sa skotúľa dole, odkiaľ ho môžeme pohodlne zobrať. Pri dobrej starostlivosti znesú prepelice 280 až 300 vajec ročne, čo je úctyhodné číslo. Najproduktívnejšie sú do 1 roka života. Vajcia znášajú 3 až 4 roky. Hmotnosť vajíčka tvorí až 7% hmotnosti nosnice. Niekedy sa vyskytuje problém, že sliepky prenasledujú kohútika, môžu ho až zabiť. Stáva sa to väčšinou vtedy, keď vymeníme kohúta alebo ho tam dáme po dlhej dobe. Prepelice prečkajú stredoeurópsku zimu bez väčších problémov, ak na ne priamo nefúka a ak majú suchú podstielku.

Odchov

Odchov nie je ťažký pri dodržaní jednotlivých zásad. Ak sa rozhodneme pre odchov prepelíc, musíme si zadovážiť liaheň a odchovňu, lebo prepelice zriedka zasadnú na svoju znášku. Môžeme použiť tiež zdrobnelú sliepku, ale úspechy sú minimálne. Na jedného kohúta pripadá až 10, najmenej však 3 sliepky. Pri takejto zostave býva oplodnenosť 75-80%. Vajíčka neodoberáme hneď po znáške, ale počkáme 1 až 2 dni. Do liahne dávame len starostíivo vybraté vajíčka. Nesmú byť prasknuté (často sa to stáva), stačí aj malá prasklina a z vajíčka sa nič nevyliahne. Musia byť bez abnormálnych vápenatých útvarov a škrupina musí byť škvrnitá bez bielych miest (málo vápnika), nemali by byť znečistené. Vajíčka skladujeme v dobre vetranej miestnosti pri teplote 20 °C tupím koncom hore, najviac týždeň, potom liahnivosť klesá. Vajíčka dávame do vopred predhriatej liahne s teplotou 37,5- 37,8 °C. Posledné 3 dni znížime teplotu na 37,2-37,5 °C. Dĺžka inkubácie je 18 dní. Vajíčka rosíme každé 2 dni v deň liahnutia každých 5 hodín. Vajíčka obraciame 2x za deň o 180 stupňov. Posledné 3 dni neobraciame. V deň liahnutia musíme dať pod mláďatá jemné pletivo, aby neprepadli. Pri liahnutí mláďatám nikdy nepomáhame, mohli by sme totiž poškodiť cievy, čo vo väčšine prípadov znamená smrť. Mláďatá ktoré sa neboli schopné vyliahnuť samé neskôr aj tak hynú. Kuriatka necháme v liahni ešte zopár hodín obschnúť a potom ich premiestnime do odchovne. Odchovňa by mala obsahovať zdroj tepla napr. žiarovku a termostat. Teplotu zistíme podlá správania sa mláďat, ak im je zima pískajú a chúlia sa k sebe. Ak im je teplo nervózne pobehujú a ťažko dýchajú. V odchovni máme 2 žiarovky, neskôr len jednu. Mláďatá kŕmime zmesou pre odchov kurčiat ľahkého typu, na pitie majú slabý odvar Pigi čaju, občas im dávame tvaroh alebo nadrhnuté vajíčko, ale po 3 hodinách ho už musíme vyhodiť kvôli nebezpečenstvu kvasenia. Stravu im môžeme spestriť aj červami (plesnivcami obilnými). Dôležité je aby podstielka bola primerane suchá. V prvých dňoch majú pod sebou látku (aby sa im nerozchádzali nohy). Neskôr môžeme použiť hobliny alebo riečny piesok. Zelené rastliny im nepodávame tak do 3 týždňa, aj potom s iba s mierou. So znáškou začínajú prepelice vo veku 8 týždňov.

counter
Návrat na obsah